Deti a žaby

Autor: Lucia Džupinová | 2.4.2011 o 21:24 | Karma článku: 5,25 | Prečítané:  1354x

  Teplomer dnes ukazoval príjemných 21 stupňov, tak prečo sedieť na izbe?! Človek predsa potrebuje načerpať energiu a oddýchnuť si od všetkých povinností. Alebo ich skôr posunúť. Po výdatnom obede (špagety) sme sa s kamoškami rozhodovali, kam budú smerovať naše vychádzkové kroky. Za cieľ cesty sme vybrali Železnú studienku. Ja som tam ešte nikdy nebola a nakoľko moje bytie obklopujú steny internátu, oceňujem všetko s prírodným nádychom. Do tašky som zbalila vodu, horalku (káva tam snáď niekde bude) a hurá von.  

 

Ani som sa nenazdala a boli sme tam. Všade množstvo áut parkujúcich na chodníku (za čo policajti s radosťou dávali papuče), veľa rodím s deťmi, ľudí so psami...jednoducho krásna slnečná sobota v Bratislave, kedy ľudia povychádzajú so svojich „úkrytov" aby sa nadýchali čerstvého vzduchu. Nebudem opisovať ako tam je pekne a že by ste tam mali zavítať. Podelím sa s vami však o môj zážitok s deťmi a žabami.

Keď som konečne doobdivovala surrealistickú preliezku, ktorá za mojich detských čias neexistovala, presunuli sme sa k jazierku. Hneď pri nás sa dve deti hrali s palicami. Chlapec, asi 6 ročný, nazvala som ho Jurko a dievčatko...hm...dajme tomu, že sa volala Zuzka. Jurko zapichoval palicu na dno jazierka a celou silou ju potom vyťahoval. S palicou vytiahol aj blato a listy, ktoré vystrelili do vzduchu a dopadli asi meter od nás. Voči Jurkovi som začala pociťovať istý rešpekt, nakoľko som nechcela, aby to blato pristálo na mojej hlave. Keď Jurko palicou viac zatočil, ošpliechal nás vodou z jazierka. Vtedy kamoška s úsmevom povedala: „Baby zvykajte si, veď bude Veľká noc."

Naivne som si myslela, že Zuzka s Jurkom jednoducho vyťahujú listy z vody. Prestala som im venovať pozornosť a užívala si krásne počasie. Z mojej pohodičky ma vytrhol Jurkov krik: „Žabááááá, ty vieš salto!" Nechápavo som sa pozrela jeho smerom. Vtom palicou vystrelil žabu do vzduchu, tá sa trikrát pretočila a padla do vody. S babami sme na seba vypleštili oči. Opäť krik: „Žabáááá, počuješ ma?" Decká držali palice vo vode, keď zbadali žabu, palicu jej dali pod bruško. Počkali kým sa jej žaba chytí a potom sa ju snažili preniesť na breh. Tá sa samozrejme palice neudržala a letelaaaaaa.

V prvom momente som sa poobzerala okolo seba a snažila sa identifikovať rodičov dvoch nezbedníkov. V druhom som sa zamyslela, či je takéto „lietanie" žabe nepríjemné. Nakoľko som sa jej to nemohla opýtať, usúdila som, že je. Jurko začal palicou búchať po vode. Keď som sa spamätala z prvotného šoku, vyhŕklo zo mňa: „Nebi tú žabu po hlave!" Vtom prišla na rad Zuzka a vyhodila do vzduchu žaby rovno dve. Môj prekvapivý výraz sa len prehlboval. Zrazu som za sebou začula hlas: „Nechaj tie žaby, oni si tu kladú vajíčka. Nesmieš ich rušiť." Jurko mal takéto napomenutie zjavne od svojej mamky dosť v „kukurici" a naďalej žaby prenasledoval. S babami sme si vymenili pohoršené výrazy a pobrali sa ďalej. Z diaľky sme ešte začuli: „Žabáááá, lietaj!"

Neviem či mám na to reagovať pohoršene alebo sa nad tým len pousmiať. Keď som si konečne dala vytúženú šálku kávy, uvedomila som si, že na lietajúce žaby nikdy nezabudnem.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?